• 29. MARCA 2022
    COVID-19

    COVID-19

    Dopad pandémie COVID-19 na duševné zdravie slovenských rodín s deťmi s poruchou autistického spektra a rodín s typicky sa vyvíjajúcimi deťmi Cieľom výskumu bolo dlhodobo sledovať zmeny v duševnom zdraví rodín s deťmi s poruchou autistického spektra (PAS) ako aj rodín s neurotypickými deťmi, v priebehu prvej až tretej vlny pandémie COVID-19 na Slovensku. Zamerali

    • 28. MARCA 2021
    Antropometrické ukazovatele

    Antropometrické ukazovatele

    Autizmus je neurovývinová porucha, zodpovedné faktory zvyšujúce riziko vzniku tejto poruchy pôsobia už v prenatálnom období. Dermatoglyfy (útvary ktoré sú tvorené unikátnym usporiadaním papilárnych línií – najčastejšie popisované sú odtlačky prstov) a ich asymetria sú odrazom vývinovej instability/nestability počas embryogenézy. Vývinová nestabilita môže byť spôsobená celým radom faktorov medzi ktoré patria všetky známe teratogény (látky pôsobiace negatívne

    • 28. MARCA 2021
    Erytrocyty

    Erytrocyty

    Mechanické vlastnosti erytrocytovej membrány sú veľmi dôležité klinické ukazovatele. Deformabilita predstavuje schopnosť erytrocytov prechádzať bez poškodenia tenkými kapilárami. Jej porucha môže viesť k patogenéze viacerých ochorení vrátane PAS. Viac Vyšetrenie deformability erytrocytov vo vzťahu ku klinickej manifestácii autizmu u detí. V tejto štúdii sme hodnotili deformability erytrocytov vo vzťahu k závažnosti jadrových symptómov (hodnotených C doménou v ADI-R diagnostickej škále).

    • 28. MARCA 2021
    Poruchy metabolizmu pri poruchách autistického spektra

    Poruchy metabolizmu pri poruchách autistického spektra

    Patomechanizmy PAS nie sú zatiaľ objasnené, úlohu môžu hrať poruchy metabolizmu. Vďaka inovatívnym metódam akou je i hmotnostná spektrometria a štatistickým možnostiam analýzy veľkého objemu dát, nachádzajú v súčasnom medicínskom výskume čoraz širšie uplatnenie metabolomické metódy. Metabolomika zahŕňa zisťovanie koncentrácie endogénnych molekúl s nízkou molekulovou hmotnosťou, umožňuje simultánne stanovenie veľkého počtu produktov bunkového metabolizmu v

    • 28. MARCA 2021
    Poruchy imunity a chronický zápal nízkeho stupňa u jedincov s poruchami autistického spektra

    Poruchy imunity a chronický zápal nízkeho stupňa u jedincov s poruchami autistického spektra

    V porovnaní s bežnou populáciou bola u jedincov s autizmom zistená dysregulácia imunitného systému s možnosťou závažných dopadov na celkový zdravotný stav týchto jedincov. Úloha imunitného systému, najmä účasť prozápalových cytokínov, ktoré ovplyvňujú aj funkciu určitých mozgových štruktúr a tým aj správanie pacientov a tiež chronický zápal nízkeho stupňa, ktorý autizmus sprevádza, patrí k najnovším pohľadom na etiopatogenézu autizmu. V našich výskumoch sa zameriavame

    • 28. MARCA 2021
    Spánok

    Spánok

    Deti s PAS mávajú často problémy so spánkom. Ich príčiny môžu byť rôzne, jedna z teórií predpokladá narušenie cirkadiánnych rytmov (tzv. vnútorných biologických hodín). Pre túto teóriu svedčia zistené odlišnosti v hladinách melatonínu – hormónu, ktorý sa podieľa na regulácii biorytmov v závislosti od zmien intenzity svetla počas dňa a noci…. Viac Na projekte spolupracujeme s Katedrou živočíšnej fyziológie a etológie Prírodovedeckej fakulty

    • 28. MARCA 2021
    Nutričné a gastrointestinálne poruchy u osôb s poruchami autistického spektra

    Nutričné a gastrointestinálne poruchy u osôb s poruchami autistického spektra

    V porovnaní s bežnou zdravou populáciou bol u osôb s autizmom zistený častejší výskyt pridružených porúch, ktoré majú závažné dopady na celkový stav jedinca a jeho prognózu. Mnohých ľudí s poruchou autistického spektra trápia poruchy funkcie tráviaceho systému.  Pri PAS sa vyskytujú častejšie než v bežnej populácií. Štúdie uvádzajú ich prítomnosť u 23-70 % osôb s PAS, čím sa stáva jednou z najfrekventovanejších

    • 28. MARCA 2021
    Črevná mikrobiota u jedincov s poruchami autistického spektra

    Črevná mikrobiota u jedincov s poruchami autistického spektra

    Výskumy posledných rokov obohatili poznatky o črevnej mikrobiote a osi črevo-mozog, prostredníctvom ktorej môže mikrobiota ovplyvňovať mozog. Čoraz väčší počet štúdií poukazuje na črevnú dysbiózu – odlišné mikrobiálne osídlenie, ako na jeden z možných faktorov podieľajúcich sa na vzniku PAS. V projekte sa zaoberáme rozdielmi v zastúpení špecifických baktérií v stolici detí s PAS v porovnaní s bežnou populáciou detí aj ich súrodencov