V porovnaní s bežnou zdravou populáciou bol u osôb s autizmom zistený častejší výskyt pridružených porúch, ktoré majú závažné dopady na celkový stav jedinca a jeho prognózu. Mnohých ľudí s poruchou autistického spektra trápia poruchy funkcie tráviaceho systému. Pri PAS sa vyskytujú častejšie než v bežnej populácií. Štúdie uvádzajú ich prítomnosť u 23-70 % osôb s PAS, čím sa stáva jednou z najfrekventovanejších komorbidít. Tráviace ťažkosti majú rôzne príčiny, patrí medzi ne i selektivita – vyberavosť v stravovaní, ktorej prítomnosť sa uvádza u 70% detí s PAS. V našich projektoch sa zaoberáme výskytom rôznych typov tráviacich ťažkostí a ich súvislostiam so zložením črevnej mikrobioty, výživou, selektivitou a behaviorálnymi charakteristikami detí s PAS…viac
Gastrointestinálne príznaky a výživové problémy, ich vzťahy s diétnymi intervenciami, podávaním doplnkov výživy a správaním u detí s poruchami autistického spektra
Spomedzi detí s PAS, ktoré sa zúčastnili štúdie, takmer 90 % malo tráviace ťažkosti a dve tretiny vykazovali problémy pri príjme potravy, ako vyberavosť, prejavy zlosti alebo stereotypné správanie. Tráviace problémy boli častejšie u dievčat a javí sa, že by mohli byť jedným z pomocných biomarkerov v diagnostike PAS. Mnohé deti dodržiavali niektorú z eliminačných diét, a to aj také deti, ktoré boli selektívne v stravovaní. Takmer dve tretiny detí s PAS, ale aj detí z bežnej populácie užívali doplnky výživy. Preukázali sme súvislosť medzi jadrovými príznakmi PAS a gastrointestinálnymi či výživovými problémami.
Babinska K, Celusakova H, Belica I, Szapuova Z, Waczulikova I, Nemcsicsova D, Tomova A, Ostatnikova D.Babinska K, et al. Gastrointestinal Symptoms and Feeding Problems and Their Associations with Dietary Interventions, Food Supplement Use, and Behavioral Characteristics in a Sample of Children and Adolescents with Autism Spectrum Disorders. Int J Environ Res Public Health. 2020 Sep 1;17(17):6372. doi: 10.3390/ijerph17176372.Int J Environ Res Public Health. 2020. PMID: 32882981
Selektivita v stravovaní (nielen) pri poruchách autistického spektra a možnosti jej riešenia
Adekvátny príjem kvalitatívne i kvantitatívne vyváženej potravy je u detí a adolescentov nevyhnutný pre zdravý psychosomatický vývin. V súčasnosti sa pozornosť odborníkov zameriava najmä na prevenciu nadmerného prísunu kalórii u detí, napriek tomu však podľa výskumov 3–4 % detí trpí závažným odmietaním jedla bez známej somatickej príčiny, označovaným ako psychogénna strata chuti do jedla. V liečbe tejto poruchy sa v súčasnosti najčastejšie uplatňuje „vyčkávacia“ metóda, preukázalo sa však, že najúčinnejšou intervenciou sú techniky založené na behaviorálnej terapii. Cieľom našej práce je popísať základné etiologické aspekty psychogénnej straty chuti do jedla a prezentovať techniky, ktoré sa vo svete najviac využívajú v psychoterapii tejto poruchy. Techniky vychádzajú najmä z princípov behaviorálnej terapie, pričom cieľom je primárne zmena správania. Poznanie a využívanie týchto stratégii má význam nielen pre vedeckú komunitu, ale aj klinických pracovníkov a rodičov.
Čelárová, D., Babinská, K., Celušáková, Hana., Ostatníková, D: Behaviorálne stratégie v terapii psychogénnej straty chuti do jedla v detstve = Behavioral approaches in the therapy of pediatric feeding disorders. Československá psychologie. – Roč. 63, č. 1 (2019) s. 116-126
Poruchy gastrointestinálnych funkcií a agresívne správanie u detí s PAS
Predpokladá sa, že dráždenie v GI systéme a ovplyvňuje neurohumorálnou cestou procesy v centrálnom nervovom systéme a podieľa sa na vzniku behaviorálnych prejavov V rámci projektu sme analyzovali vzťah medzi príznakmi GI dysfunkcie, mierou autistických znakov a behaviorálnymi parametrami v súbore 102 jedincov s PAS vo veku 3-18 rokov. Zistili sme, že závažnosť GI dysfunkcie signifikantne korelovala s mierou fyzickej agresie. Zistila sa tiež štatisticky významná súvislosť medzi GI dysfunkciou s kvalitatívnymi abnormalitami v recipročnej sociálnej interakcii a oneskoreným vývojom reči, ako aj s problémovým správaním, nadmernou citlivosťou, hyperaktivitou, sebapoškodzovaním a sebaizoláciou/ritualizmom. Na základe výsledkov možno vysloviť hypotézu, že symptomatická liečba GI dysfunkcie sa premietne do zmiernenia prejavov agresie, behaviorálnych prejavov PAS, a napomôže zlepšiť kvalitu života jedinca s PAS i celej jeho rodiny.
Association of conduct problems and gastrointestinal symptoms in individuals with autism spectrum disorders. Babinská K, Pivovarčiová A, Filčíková D, Tomova A, Ostatníková D. Act Nerv Super Rediviva 2016; 58(3): 69–72
Vplyv stravovacích zvláštností na črevnú mikrobiotu u detí s poruchami autistického spektra
Výsledky štúdie preukázali, že príjem energie stravou u detí s PAS a bez PAS nebol odlišný, deti s PAS však častejšie vykazovali selektivitu v stravovaní. U detí s PAS sme zistili súvis medzi vyšším príjmom potravinovej vlákniny a zníženou alfa – diverzitou. Podobne, vyšší príjem sacharidov a vlákniny modifikoval beta-diverzitu a menil zastúpenie niektorých mikroorganizmov, ako Bacteroides alebo Clostridiaceae. Štúdia naznačuje Dichelobacter, Nitriliruptor and Constrictibacter by mohli patriť medzi biomarkery PAS, taktiež I to, že modulácia výživy by mohla modifikovať črevnú mikrobiotu detí s PAS.
Tomova A, Soltys K, Kemenyova P, Karhanek M, Babinska K.Tomova A, et al. The Influence of Food Intake Specificity in Children with Autism on Gut Microbiota. Int J Mol Sci. 2020 Apr 17;21(8):2797.
Neuroglia a poruchy autistického spektra
Štúdie naznačujú účasť gliových buniek v patomechanizmoch PAS. S100B je proteín, ktorý sa nachádza hlavne v astrocytoch a preto sa používa ako ukazovateľ ich aktivity. V našej štúdii deti s autizmom mali vyššie plazmatické koncentrácie S100B v porovnaní s neautistickými kontrolami. Plazmatická koncentrácia S100B významne korelovala s serotonínom v moči, čo naznačuje ich vzájomné prepojenie. Korelácia plazmatických hladín S100B korelovala aj s koncentráciou kalprotektínu v stolici, čo naznačuje, že na patogenéze autizmu sa môžu zúčastňovať nielen astrocyty, ale aj enterické gliové bunky. Na základe našich zistení sa zdá, že S100B má potenciál slúžiť ako biomarker neurovývojových porúch.
Tomova A, Keményová P, Filčíková D, Szapuová Ž, Kováč A, Babinská K, Ostatníková D.Tomova A, et al.: Plasma levels of glial cell marker S100B in children with autism, Physiol Res. 2019 Dec 20;68(Suppl 3):S315-S323. doi: 10.33549/physiolres.934350.Physiol Res. 2019. PMID: 31928049