Dôležitá otázka, na ktorú rodičia hľadajú odpoveď po stanovení diagnózy je, aké sú perspektívy dieťaťado budúcnosti, či sa môže jeho stav zlepšiť, ako bude fungovať v škole či v práci, nakoľko bude vo svojom živote samostatný. Odpovedať na túto otázku je náročné, každé dieťa a jeho vývin sú jedinečné, výskumy však ukazujú, že existujú určité vodítka ktoré nám pri takejto predpovedi pomôžu:
Závažnosť príznakov
Podľa výskumov sa deti líšia vo vývine závažnosti príznakov. U časti detí prichádza postupne k zhoršovaniu príznakov, u inej skupiny detí sa závažnosť udržiava na približne rovnakej úrovni alebo sa postupne zlepšuje. Dokonca malá časť detí v neskoršom veku už nespĺňa kritériá autizmu. Výsledky rôznych štúdií sa však značne líšia v tom koľko percent detí spadá do uvedených skupín. Okrem zmeny závažnosti príznakov často prichádza postupom času k odznievaniu niektorých príznakov a objaveniu sa nových príznakov. Vo všeobecnosti však možno povedať, že vyššia miera závažnosti príznakov v detstve aj v dospelosti je spojená so zníženou mierou samostatnosti, s nižšou mierou zamestnanosti a so slabšou schopnosťou vytvárať a udržať vzťahy s inými ľuďmi.
Úroveň IQ
Deti s autizmom, ktoré majú priemerné IQ majú v neskoršom živote lepšie fungovanie v oblasti vzdelávania, práce, aj celkovo v bežných životných situáciách v porovnaní s autistickými deťmi s podpriemerným IQ. Avšak aj u detí s autizmom s priemerným či dokonca nadpriemerným IQ sa ukazuje, že v neskoršom živote nenapĺňajú svoj intelektový potenciál v bežnom živote do takej miery ako deti s porovnateľným intelektom bez autizmu (napr. majú dobré školské výsledky, ale väčšie problémy s vytváraním a udržiavaním priateľstiev či v manželstve). Deti s autizmom, ktoré majú závažné intelektové postihnutie (IQ˂50) majú po celý život výrazné obmedzenia vo všetkých uvedených oblastiach. Vyššia úroveň IQ dáva predpoklad aj pre vyššiu účinnosť terapií.
Úroveň reči
Ukazuje sa že dôležité pre dobrú prognózu sú vek nástupu prvých slov a prvých viet. Deti, u ktorých sa objavili prvé slová vo veku 24 mesiacov majú významne lepšie fungovanie v bežnom živote ako aj lepšiu úroveň poznávacích schopností. Čím neskôr sa rečové schopnosti objavia, tým je vyššia šanca že budú mať neskôr problémy fungovať v bežnom živote.
Včasná intervencia
Primerané intervencie v ranom veku, najlepšie už medzi 2-3 rokom, sú v neskoršom živote spojené s výrazne lepšou úrovňou poznávacích funkcií, fungovaním v bežnom živote, aj s mierou samostatnosti.
- Literatúra:
- Howlin, P., Magiati, I.. (2017). Autism spectrum disorder: outcomes in adulthood. Current Opinion in Psychiatry. 30(2):69-76.
- Levy, A., Perry, A., (2011). Outcomes in adolescents and adults with autism: A review of the literature. Research in Autism Spectrum Disorders. 5(4):1271-1282.
- Magiati, I., Tay, X.W., Howlin, P. (2014). Cognitive, language, social and behavioural outcomes in adults with autism spectrum disorders: a systematic review of longitudinal follow-up studies in adulthood. Clinical Psychology Review. 34(1):73-86.
- Mayo, J., Chlebowski, C., Fein, D.A., Eigsti, I.M. (2013). Age of first words predicts cognitive ability and adaptive skills in children with ASD. Journal of Autism and Developmental Disorders. 43(2):253-264.
- Posar, A., Visconti, P. (2019). Long-term outcome of autism spectrum disorder. Turk Pediatri Arsivi. 54(4):207-212.
- Steinhausen, H.C., Jensen, C.M., Lauritsen, M.N. (2016). A systematic review and meta-analysis of the long-term overall outcome of autism spectrum disorders in adolescence and adulthood. Acta Psychiatrica Scandinavica. 133(6):445-452.