• 28. MARCA 2021
    Poruchy imunity a chronický zápal nízkeho stupňa u jedincov s poruchami autistického spektra

    Poruchy imunity a chronický zápal nízkeho stupňa u jedincov s poruchami autistického spektra

    V porovnaní s bežnou populáciou bola u jedincov s autizmom zistená dysregulácia imunitného systému s možnosťou závažných dopadov na celkový zdravotný stav týchto jedincov. Úloha imunitného systému, najmä účasť prozápalových cytokínov, ktoré ovplyvňujú aj funkciu určitých mozgových štruktúr a tým aj správanie pacientov a tiež chronický zápal nízkeho stupňa, ktorý autizmus sprevádza, patrí k najnovším pohľadom na etiopatogenézu autizmu. V našich výskumoch sa zameriavame

    • 28. MARCA 2021
    Spánok

    Spánok

    Deti s PAS mávajú často problémy so spánkom. Ich príčiny môžu byť rôzne, jedna z teórií predpokladá narušenie cirkadiánnych rytmov (tzv. vnútorných biologických hodín). Pre túto teóriu svedčia zistené odlišnosti v hladinách melatonínu – hormónu, ktorý sa podieľa na regulácii biorytmov v závislosti od zmien intenzity svetla počas dňa a noci…. Viac Na projekte spolupracujeme s Katedrou živočíšnej fyziológie a etológie Prírodovedeckej fakulty

    • 28. MARCA 2021
    Nutričné a gastrointestinálne poruchy u osôb s poruchami autistického spektra

    Nutričné a gastrointestinálne poruchy u osôb s poruchami autistického spektra

    V porovnaní s bežnou zdravou populáciou bol u osôb s autizmom zistený častejší výskyt pridružených porúch, ktoré majú závažné dopady na celkový stav jedinca a jeho prognózu. Mnohých ľudí s poruchou autistického spektra trápia poruchy funkcie tráviaceho systému.  Pri PAS sa vyskytujú častejšie než v bežnej populácií. Štúdie uvádzajú ich prítomnosť u 23-70 % osôb s PAS, čím sa stáva jednou z najfrekventovanejších

    • 28. MARCA 2021
    Črevná mikrobiota u jedincov s poruchami autistického spektra

    Črevná mikrobiota u jedincov s poruchami autistického spektra

    Výskumy posledných rokov obohatili poznatky o črevnej mikrobiote a osi črevo-mozog, prostredníctvom ktorej môže mikrobiota ovplyvňovať mozog. Čoraz väčší počet štúdií poukazuje na črevnú dysbiózu – odlišné mikrobiálne osídlenie, ako na jeden z možných faktorov podieľajúcich sa na vzniku PAS. V projekte sa zaoberáme rozdielmi v zastúpení špecifických baktérií v stolici detí s PAS v porovnaní s bežnou populáciou detí aj ich súrodencov