Keďže doposiaľ nie je známy biomarker autizmu, stanovenie diagnózy je založené na starostlivom zhodnotení anamnézy a objektívnom pozorovaní dieťaťa.
Výskum sa intenzívne zameriava na objavenie prvých špecifických príznakov PAS v správaní dieťaťa, s cieľom vyvinúť citlivý skríningový nástroj použiteľný v čo najnižšom veku.
Je v najvyššom záujme dieťaťa a jeho rodiny, aby sa zbytočne nepredlžoval čas medzi prvým podozrením na PAS a stanovením diagnózy. Existuje dlhé časové obdobie medzi vekom, kedy rodičia prvýkrát začali mať obavy z atypického vývinu ich dieťaťa a vekom, kedy bola definitívne stanovená diagnóza. Podľa Chawarskej a kol. (2007) sa prvé znepokojenie objavuje v priemere okolo 19. mesiaca, 30% rodičov zaznamená abnormality už v prvom roku života a asi 80% do dvoch rokov života dieťaťa.
Podľa Zwaigenbauma a kol. (2013) je možné dobre odlíšiť deti s PAS od detí s oneskoreným vývinom až v dvoch rokoch. Vzhľadom na rôznorodosť prejavov ochorenia je potrebné zohľadniť, že sú deti, u ktorých sa dá podozrenie vysloviť už okolo jedného roka. Naopak, asi 25% až 30% detí sa podľa retrospektívneho hodnotenia rodičov vyvíja štandardne a až medzi 15 až 24 mesiacom nastane regres vo vývine a u dieťaťa sa manifestuje ochorenie (Johnson & Myers, 2007).