Mgr. Hana Celušáková, PhD.
Ako zobrazuje graf č. 1, prevalencia Porúch autistického spektra (PAS) v Spojených štátoch amerických neustále narastá, z pomeru 1:294 v roku 1996 k aktuálne uvádzanej prevalencii v pomere 1:54 z roku 2016. Medzinárodný výskum iniciovaný WHO udáva prevalenciu ochorenia v populácii oproti USA nižšiu, teda v pomere 1 zo 132 narodených detí (Baxter et al., 2015), čo je ale stále výrazný nárast za posledné dekády. Na Slovensku sa prevalencia PAS systematicky nemonitoruje, takže nepoznáme výskyt tohto ochorenia u nás, ale predpokladá sa, že bude zodpovedať údajom z iných rozvinutých krajín. O náraste výskytu tohto ochorenia v slovenskej populácii svedčí aj stúpajúci dopyt po kvalitnej diagnostike a intervencii pre jedincov s PAS.
Príčiny stúpajúceho výskytu PAS nie sú úplne objasnené, ale vedecké štúdie naznačujú, že sa jedná o súhrn viacerých faktorov. Nejedná sa len o biologické a environmentálne príčiny, ale dôležité sú tiež zmeny v chápaní diagnózy – výskumom sa spresňujú a rozširujú diagnostické kritériá a zlepšuje sa validita diagnostických nástrojov.
Prvým dôležitým faktorom nárastu prevalencie PAS sú zmeny v chápaní diagnózy a rozširovanie diagnostických kritérií.
Autizmus bol prvýkrát opísaný nezávisle a v podstate simultánne Kannerom v roku 1943 a Aspergerom v roku 1944. Aj keď od prvého opisu ochorenia ubehlo skoro trištvrte storočia, až posledné desaťročia priniesli intenzívny výskum na poli porúch autistického spektra. V MKCH -8 (1967) a DSM II (1968) nebol autizmus chápaný ako samostatná diagnóza, bol zahrnutý pod schizofrénne ochorenia – ako detský typ schizofrénie.
Diagnóza bola prvýkrát zaradená samostatne do klasifikačných systémov až po cca 35 rokoch od prvého popísania Kanerom a Aspergerom. V DSM III (APA 1980) s názvom Detský autizmus patrila pod Pervazívne vývinové poruchy. V MKCH-9 (WHO 1977) už bol rovnako spomenutý Detský autizmus, aj keď bol naďalej zaradený pod Psychózy so začiatkom v detstve, spolu s Dezintegratívnou psychózou. Diagnostické kritériá boli v tom čase najbližšie diagnóze detského autizmu, tak ako ich popísal Kanner (1943). Miera príznakov a postihnutia bola výrazná, išlo o deti s oneskorením reči, malými schopnosťami komunikácie, prevažne s mentálnym postihom, motorickými stereotypiami, výraznými úzko vymedzenými záujmami.
V nasledujúcej revízii DSM – III – R z roku 1987 už pod Pervazívne vývinové poruchy patrí Autistická porucha a Pervazívna vývinová porucha inak nešpecikovaná (známa aj pod skratkou PDD NOS). Za zmienku stojí, že v tejto revízii už autizmus nie je spájaný bezvýhradne len s detstvom a v názve sa začína odrážať celoživotné dopady tohto ochorenia na fungovanie jedinca.
V DSM-IV (APA 1994) a MKCH-10 (WHO 1992) už bol pod Pervazívne vývinové poruchy zahrnutý napr. aj Aspergerov syndróm a ďalšie diagnózy, ktoré poukázali na skutočnosť, že autistické prejavy sa môžu manifestovať aj u detí bez mentálneho postihnutia alebo narušeného vývinu reči (Constantino a Charman 2016), takže diagnostické kritériá napĺňalo stále viac jedincov.
Aktuálne na Slovensku platná Medzinárodná klasifikácia chorôb, 10. revízia (MKCH-10) – radí autizmus pod Pervazívne poruchy vývinu a do tejto skupiny zahŕňa diagnózy:
Podľa Diagnostického a štatistického manuálu 5. revízie (DSM-5), používaného v USA od roku 2013, boli všetky tieto diagnózy zahrnuté pod jeden zastrešujúci pojem – Poruchy autistického spektra (PAS).
V lete roku 2018 bola uverejnená Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) 11. revízia medzinárodnej klasifikácie chorôb – MKCH-11. Aktuálne sa v Európe prekladá a implementuje, a predpokladá sa jej zavedenie do praxe od 1. januára 2022. V MKCH-11, podobne ako DSM-5, sa prestáva rozlišovať medzi jednotlivými diagnózami ako napr. detský autizmus, Aspergerov syndróm a zavádza sa zastrešujúci pojem – Poruchy autistického spektra.
MKCH – 10 | MKCH – 11 | DSM-IV-TR | DSM-5 |
Detský autizmus | PAS bez poruchy vývinu intelektu s miernym alebo žiadnym narušením funkčnej reči | Autistická porucha | Poruchy autistického spektra (PAS) Uvádzajú sa spresnenia, a to: stupeň závažnosti, prítomnosť mentálnej retardácie, porucha reči, možné pridružené ochorenia |
Atypický autizmus | PAS s poruchou vývinu intelektu s miernym alebo žiadnym narušením funkčnej reči | Pervazívna vývinová porucha inak nešpecifikovaná | |
Aspergerov syndróm | PAS bez poruchy vývinu intelektu s narušením funkčnej reči | Aspergerova porucha | |
Rettov syndróm | PAS s poruchou vývinu intelektu s narušením funkčnej reči | Rettova porucha | |
Iné dezintegratívne poruchy | PAS bez poruchy vývinu intelektu s absenciou funkčnej reči | Detská dezintegratívna porucha | |
PAS s poruchou vývinu intelektu a s absenciou funkčnej reči |
Druhým faktorom nárastu prevalencie je zlepšenie a spresnenie skríningových a diagnostických metód. Potreba efektívneho skríningu PAS viedla k intenzívnemu skúmaniu prvých príznakov autizmu v čo najnižšom veku dieťaťa (Zwaigenbaum et al. 2013). Retrospektívne, ale hlavne prospektívne štúdie nielen prehlbujú poznanie o rozvoji ochorenia a prvých príznakoch, zlepšujú tiež citlivosť špecializovaných odborníkov na rané prejavy PAS. Skríningové metódy zároveň zvyšujú povedomie o ochorení aj medzi pediatrami a rodičmi. Rovnako štandardizované diagnostické metódy, napr. Autism Diagnostic Observation Schedule – Second Edition (ADOS-2), alebo Autism Diagnostic Interview – revised (ADI-R) prispievajú k presnej diagnostike a pomáhajú kvantifikovať mieru postihnutia, ale tiež vnášajú konsenzus do odbornej diskusie o príznakoch ochorenia, čo znižuje riziko nesprávnej diagnózy.
Zvyšovanie povedomia o PAS medzi odbornou, ale aj laickou verejnosťou zlepšuje záchyt ochorenia. Významné je tiež, že dochádza k destigmatizácii duševných chorôb a niekedy až idealizovanému zobrazovaniu PAS v umeleckých dielach, čo znižuje obavy rodičov zo započatia diagnostického procesu u detí s miernym postihnutím. V niektorých krajinách je diagnóza PAS kľúčom k ľahšej dostupnosti intervencie a rôznym úľavám a pomoci v sociálnom a školskom systéme, takže rodičia majú vyššiu motiváciu potvrdiť diagnózu u svojho dieťaťa.
V neposlednom rade je tiež dôležité kriticky hodnotiť metódy zberu dát pri populačných štúdiách. V tých, kde sa zbierajú údaje zo zdravotníckych a aj vzdelávacích inštitúcií, môže dochádzať k navyšovaniu incidencie ochorenia z dôvodu čiastočného prekrývania kohorty.
Na druhej strane je dôležité skúmať aj environmentálne a biologické faktory vplývajúce na nárast výskytu ochorenia. Za environmentálne rizikové faktory sú pokladané zvýšený vek rodičov, príliš krátke alebo naopak dlhé obdobie medzi tehotenstvami, užívanie niektorých liekov a rekreačných drog počas tehotenstva, expozícia tehotnej zvýšenému množstvu chemikálií v prostredí, ale aj väčšia miera znečistenia ovzdušia, nedostatočná výživa matky v tehotenstve, infekcia matky počas tehotenstva, rodinné zaťaženie imunitnými ochoreniami, nízky gestačný vek a predčasný pôrod (Lyall et al. 2017).
Literatúra: