Poruchy spánku

Jednou z najčastejších komorbidít u detí s PAS predstavujú poruchy spánku. Ich prevalencia je 50-80%, pre porovnanie, prevalencia spánkových porúch u neurotypicky sa vyvíjajúcich detí je 20-30%.

Podľa medzinárodnej klasifikácie spánkových ochorení, 3.verzia (ICSD-3), zaraďujeme poruchy spánku do siedmich hlavných kategórii:

1. insomnie,

2. poruchy dýchania súvisiace so spánkom,

3. hypersomnie centrálneho pôvodu,

4. poruchy cirkadiánneho rytmu,

5. parasomnie,

6. abnormálne pohyby súvisiace so spánkom,

7. iné spánkové poruchy.

Insomnia predstavuje oneskorené zaspávanie alebo časté nočné prebúdzanie, ktorými sa znižuje spánková efektivita.

Parasomnie zahŕňajú rôzne stavy objavujúce sa počas spánku ako napríklad námesačnosť, škrípanie zubami, nočné mory a iné.

Práve tieto dva typy porúch spánku sa u detí s PAS vyskytujú najčastejšie.

Hodnotenie porúch spánku

Na hodnotenie porúch spánku sa využívajú subjektívne a objektívne metódy.

• K subjektívnym metódam patria spánkový denník a spánkové dotazníky, kedy rodič zaznamenáva informácie o spánku dieťaťa, čase zaspávania, dĺžke jeho spánku, nočných prebudeniach a ďalších dôležitých skutočnostiach súvisiacich so spánkom, resp. odpovedá na jednotlivé otázky dotazníka, napríklad podľa frekvencie výskytu daného správania.
• Objektívnymi metódami sú polysomnografia a aktigrafia.

Polysomnografia realizuje sa na špecializovanom pracovisku, v spánkovom laboratóriu. Ide o celonočné monitorovacie vyšetrenie, ktoré s použitím elektroencefalografie, elektrokardiografie, elektromyografie, oxymetrie zaznamenáva jednotlivé štádiá spánku, deteguje pohyb končatín a zároveň poskytuje informácie o respiračnom a kardiovaskulárnom systéme.

Aktigrafia je realizovateľná v domácom prostredí. Zaznamenáva pohybovú aktivitu dieťaťa počas celého dňa a noci a tým analyzuje jednotlivé fázy cyklu spánku a bdenia.

Liečba porúch spánku

V liečbe spánkových porúch sa najprv využívajú behaviorálne metódy, až pri ich neúčinnosti sa zvažuje farmakologická terapia. Avšak prvoradým zásahom by malo byť nastolenie zdravej spánkovej hygieny, v rámci ktorej je možné odporučiť:

• miestnosť, v ktorej dieťa spí, by mala byť tichá, tmavá, dobre vyvetraná, bez televízie či iných elektronických zariadení,
• časy zaspávania a prebúdzania by mali byť každý deň približne rovnaké,
• 2-3 hodiny pred spaním sa vyvarovať silnejším emocionálnym podnetom a fyzickej aktivite.
• na večeru konzumovať už iba ľahko stráviteľné jedlá,
• cez deň dostatok pohybu na čerstvom vzduchu,
• zavedenie rituálu činností pred uložením do postele (napr. prezliecť sa, umyť zuby, uložiť do postele, rozprávka a dobrú noc).