PAS a stravovacie problémy

U detí s PAS býva často prítomná porucha príjmu potravy, charakteristická je najmä vyberavosť – selektivita. V zahraničných zdrojoch sa uvádza u 46-90 % detí s PAS, v štúdií na Slovensku sa zistila u takmer 70 % detí. Jej prejavy sú závažnejšie než je bežná vyberavosť, ktorá sa do určitej miery prejavuje aj u typicky sa vyvíjajúcich detí. Stáva sa, že dieťa s PAS je ochotné jedávať iba niektoré potraviny a jeho výživu tvorí doslova zopár potravín. Deti s PAS často obľubujú chrumkavé, suché potraviny, často s veľmi nízkou výživovou hodnotou. Naopak, odmietajú výživovo hodnotné potraviny, ako ovocie, zeleninu, mliečne výrobky, či mäsité pokrmy.

Selektivita súvisí s odlišnosťami v zmyslovom vnímaní (senzorickej citlivosti), v dôsledku ktorej dieťa akceptuje iba potraviny s určitou konzistenciou, tvarom, farbou, teplotou a pod. Obmedzený jedálniček je i dôsledkom neofóbie – obavy z neznámych potravín a jedál, z ktorej pramení neochota dieťaťa ochutnať nové potraviny. Príčinou však môžu byť aj poruchy prežúvania alebo prehĺtania, či nedostatočná zručnosť v sebaobsluhe pri príjme stravy. Prvky stereotypného správania sa môžu prejaviť i pri stolovaní tým, že dieťa si vyžaduje podávanie pokrmu vždy rovnakým spôsobom (na rovnakom tanieriku, rovnako naaranžované na tanieri a pod.).

Dôsledkom vyberavosti je znížená pestrosť a výživová hodnota stravy. Deti, ktoré sú vyberavé, síce prijímajú dostatok kalórii, tukov, sacharidov, príjem bielkovín býva znížený, podobne i obsah vlákniny v strave. To podporuje vznik problémov s vyprázdňovaním, ako aj poruchy črevnej mikrobioty. Znížený býva i príjem vitamínov a minerálnych látok, ktorý pri dlhšom trvaní ohrozuje zvýšeným rizikom metabolických a funkčných dôsledkov. Najmä u starších detí s PAS sa pozoroval vyšší výskyt podváhy, na druhej strane i zvýšené riziko obezity, k čomu okrem nutrične nevyváženej stravy prispieva i nedostatok pohybovej aktivity. 

Stravovanie dieťaťa s PAS býva pre rodinu aj spoločenským problémom, dieťa svoj nezáujem o jedlo prejavuje utekaním od stola, odvracaním hlavy od pokrmov, alebo vypľúvaním. Stáva sa tiež, že deti v snahe vyhnúť sa jedlu prejavujú extrémne nežiaduce správanie, rodičia v snahe zabrániť konfliktnej situácií prestanú dané jedlo dieťaťu ponúkať alebo podajú inú, preferovanú potravinu. Tým posilnia nežiaducu reakciu dieťaťa a zvýši sa pravdepodobnosť, že dieťa toto správanie v danej situácii využije aj v budúcnosti. Vzniká tak bludný kruh, kedy rodičia v snahe pomôcť dieťaťu vlastne posilňujú problémové správanie.

Problémy s príjmom potravy predstavujú značný emocionálny stres pre dieťa i pre rodičov, ktorí môžu situáciu vnímať ako zlyhanie v základnej rodičovskej úlohe – zabezpečiť dieťaťu adekvátnu výživu.

Správna výživa je základným predpokladom zdravého vývinu dieťaťa. Aj deťom s PAS sa odporúča konzumácia pestrej, racionálnej výživy. V rámci rodiny má byť dieťa vedené k správnym stravovacím návykom. Dosiahnuť zlepšenie stravovacích návykov nie je jednoduché, ide zväčša o dlhodobý postupný proces. Dieťaťu s PAS môže trvať dlhšie, pokým sa naučí jedávať pestrú stravu Jedným z najúčinnejších spôsobov je prístup podľa metód aplikovanej behaviorálnej analýzy (ABA).