Najčastejšie otázky o diagnostike
Je možné posunúť čas diagnostiky na neskoršiu hodinu (cestujeme zo vzdialenejšej časti Slovenska)
Deti predškolského veku, už nie sú schopné v neskorších doobedných alebo poobedných hodinách, sústrediť sa na aktivity, ktoré sú súčasťou diagnostiky.
Je však možné posunúť začiatok diagnostiky o hodinu, najneskôr na 10:00 hod. Celý proces diagnostiky pozostáva z viacerých úkonov (úvodné zoznámenie, ADOS, ADI-R, odbery krvi, odtlačky ..), ktoré zabezpečujú viacerí pracovníci nášho tímu a na seba časovo nadväzujú.
Čo v prípade, že máme dohodnutý termín diagnostiky a dieťa ochorie?
Zároveň prosíme o zodpovedný prístup z Vašej strany.Pre dieťa,hoci len s miernymi príznakmi ochorenia (soplík, kašeľ),je ťažšie sústrediť sa na aktivity počas diagnostiky, Ochorenie môže zmeniť jeho náladu a ochotu spolupracovať a tým sa skresľuje celkový výsledok z diagnostického procesu.
Dieťa má strach z nového prostredia, neznámych ľudí, neviem či zvládne diagnostiku?
Dieťa má panický strach z odberu krvi, musí ho absolvovať?
Môže odber krvi urobiť aj pediater a následne Vám vzorku doručíme?
Nepodarilo sa nám odobrať ranný moč, čo je potrebné urobiť?
Dieťa má nepravidelnú stolicu, nepodarilo sa nám na termín diagnostiky doniesť vzorku stolice
Prítomnosť rodiča pri diagnostike dieťaťa.
Prečo mám dieťaťu doniesť dva druhy malých kúskov jedla?
Prečo robíme v našom centre z diagnostiky dieťaťa kamerový záznam?
Kamerový záznam dôkladne analyzujeme a kódujeme podľa diagnostického manuálu. Používame ho výhradne na účely vyhodnotenia diagnostiky, prípadne pre konzultáciu s kolegami z diagnostického tímu.
Prítomnosť oboch rodičov na časti ADI-R (rozhovor s rodičmi), nevieme si to organizačne zabezpečiť, stačí keď bude prítomní len jeden z rodičov?
Prečo pri druhej časti diagnostiky ADI-R nemôže byť prítomné dieťa?
Pre dokument „Informovaný súhlas s diagnostikou dieťaťa“neviem zabezpečiť podpis od druhého rodiča dieťaťa, starám sa o dieťa sám/sama, je možné absolvovať diagnostiku?
Ak takýto dokument nemáte, písomný súhlas oboch rodičov je nevyhnutný.
Druhý rodič nesúhlasí s vykonaním diagnostiky, ako postupovať?
Je možnosť zabezpečiť parkovanie?
Môže mi vaše centrum vystaviť potvrdenie pre zamestnávateľa (potvrdenie priepustky).
Máme dieťa s podozrením na dg. PAS.
V akom veku je možné diagnostikovať PAS?
Kto môže diagnostikovať dieťa?
Kde je možné absolvovať diagnostiku PAS?
Je možné zistiť genetickým vyšetrením či má dieťa PAS?
Zatiaľ nie je možné potvrdiť autizmus na základe genetického vyšetrenia, veľkú úlohu však zohráva dedičnosť. Ak sa už v rodine nachádza dieťa s autizmom, riziko, že ďalšie dieťa bude mať PAS je o 25% vyššie ako v prípade, že takéto dieťatko v rodine nie je. Nie je to však len dedičnosť a gény, ale v poslednom období aj vplyv prostredia a vonkajších faktorov, ktorému sme vystavovaní. Stanovenie diagnózy je preto v súčasnosti založené na starostlivom zhodnotení anamnézy a objektívnom pozorovaní dieťaťa, tzv. „zlatým štandardom“, za ktorý sa považujú medzinárodne používané diagnostické škály ako ADOS-2 a ADI-R.
Aká je príčina autizmu?
Môže byť očkovanie príčinou autizmu?
Vzťah medzi očkovaním a autizmom nepreukázala žiadna vedecká štúdia. Tvrdenia, že očkovanie má za následok vznik autizmu, boli vyvrátené, a nové výsledky výskumov to naďalej potvrdzujú. Môžeme teda povedať, že očkovanie nespôsobuje autizmus. Autizmus je neurovývinové ochorenie, dieťa sa rodí s predispozíciou naň. Je však potrebné upozorniť na skutočnosť, že aj keď autizmus nevzniká očkovaním dieťaťa, očkovanie, ako forma zvýšenej záťaže na organizmus (čo môže byť aj bežná choroba či stres), môže byť jeho spúšťačom.
Máme dieťa so stanovenou diagnózou PAS
Dá sa autizmus liečiť?
Porucha autistického spektra je celoživotným ochorením. Avšak vďaka včasnej diagnostike je možné čím skôr začať s dieťaťom terapeuticky pracovať na posilnení jeho silných stránok, zlepšovaní oslabených zručností v komunikácii alebo hre, či naopak na znížení nefunkčných a sociálne nevhodných správaní. Starostlivosť o dieťa s autizmom je komplexná a často vyžaduje spoluprácu širokého spektra odborníkov: pediatrov, psychiatrov, psychológov, neurológov, špeciálnych pedagógov a logopédov.
Prečo je viac chlapcov s poruchou PAS?
Existuje viacero rozličných vysvetlení, a aj my v ACVA sa v rámci našich výskumných aktivít venujeme hľadaniu možných epidemiologických, genetických či neuroendokrinných príčin prečo sú autizmom zasiahnutí viac chlapci.
Ďalším dôvodom môže byť, že časť dievčat s PAS nie je diagnosticky zachytených. Zdá sa, že dievčatá s PAS, hlavne tie s vyšším IQ, sú oproti chlapcom šikovnejšie v prispôsobovaní sa a opakovaní správania po svojich zdravých rovesníčkach a zakrývaní prejavov autizmu. Taktiež sa dievčatá a chlapci s PAS môžu líšiť v tom ako sa u nich symptómy PAS prejavujú a keďže boli diagnostické kritériá tiež vytvorené prevažne na typicky mužských charakteristikách, mnohé dievčatá s PAS môžu byť nesprávne diagnostikované.
Je rozdiel medzi chlapcami a dievčatami s dg. PAS?
Prejavy PAS môžu vyzerať rozlične u dievčat a chlapcov. Dievčatá napríklad zvyčajne preukazujú menej obmedzených záujmov a repetitívneho správania alebo sú ich vyhranené záujmy zamerané na sociálne akceptovanejšie témy a častejšie sa tiež príznaky PAS snažia ukrývať. Ako dospievajú a sociálne normy začínajú byť komplexnejšie, môžu sa ich deficity plne prejaviť až neskôr, a preto bývajú mnohé dievčatá s PAS diagnostikované v neskoršom veku. Dievčatá s PAS taktiež častejšie reagujú na prílišný stres a frustráciu spôsobmi orientovanými do vnútra, napríklad prežívaním úzkosti alebo sebaubližovaním, zatiaľ čo chlapci ho prejavujú vo všeobecnosti skôr navonok – napr. agresívnym správaním, čo je okoliu pozorovateľnejším problémom. Téma rozdielov medzi dievčatami a chlapcami však ešte vyžaduje ďalšie podrobné a rozsiahle výskumy.
Aký je rozdiel medzi detským autizmom a Aspergerovým syndrómom?
Detský autizmus aj Aspergerov syndróm patria pod poruchy autistického spektra. Detský autizmus je definovaný prítomnosťou narušení vo vývine, ktoré sa prejavujú v prvých troch rokoch života a abnormalitami vo všetkých troch oblastiach sociálnej interakcie, komunikácie a obmedzeného repetitívneho správania. Aspergerov syndróm sa od detského autizmu primárne líši tým, že sa nevyskytuje celkové oneskorenie vývinu reči a ani kognitívneho vývinu. Jedinci s Aspergerovým syndrómom majú intelekt v pásme normy, poprípade nadpriemeru a hoci môžu mať problémy v komunikácii typické pre PAS, prítomnosť významného oneskorenia reči túto diagnózu vylučuje.
Používanie týchto diagnostických kategórií však čoskoro zanikne, v najnovších diagnostických kritériách nasledujúcej 11. revízie Medzinárodnej klasifikácie chorôb zostáva už len jednotná diagnóza porucha autistického spektra, so 6 podtypmi v závislosti od úrovne narušenia intelektu a reči.
Aké sú najčastejšie poruchy správania detí s PAS?
Rôzne problémové správanie býva častým sprievodným príznakom PAS. Najčastejšie ide o krik alebo piskot (predovšetkým u neverbálnych detí), výbuchy hnevu a agresívne správanie voči okoliu či naopak sebazraňovanie (napr. udieranie si hlavy, hryzenie, atď.), odmietanie či ignorovanie požiadaviek. Časť problémového správania u detí s PAS môže súvisieť s momentálnym senzorickým preťažením alebo narušením rituálov či neschopnosťou komunikovať súvisiacu frustráciu.
Majú všetky deti s PAS narušený vývin reči?
Narušenie komunikačných zručností patrí do triády deficitov typických pre PAS, avšak nie u každého dieťaťa s PAS býva vývin reči rovnako narušený. Prítomnosť významného oneskorenia reči naopak vylučuje diagnózu Aspergerovho syndrómu. Reč detí s PAS však máva svoje špecifiká v porovnaní s bežnou rečou, napr. rozdielnu intonáciu či hlasitosť, používanie vlastných slov, stereotypné opakovanie fráz a iné.
Prečo deti s PAS vyžadujú dodržiavanie rôznych rituálov?
Prečo je dieťa s dg. PAS precitlivené na zvuky, vône a iné podnety z okolia?
Môže mať dieťa s PAS aj iné psychiatrické problémy?
Áno, mnohým deťom s PAS sú diagnostikované aj iné psychiatrické či neurologické problémy. Častými komorbiditami sú napríklad porucha pozornosti s hyperaktivitou (ADHD), úzkosť, depresia, spánkové problémy či epilepsia.
Aké terapie je vhodné absolvovať s dieťaťom s PAS?
V najmladšom veku je vhodná včasná intervencia a komplexná stimulácia vývinu dieťaťa. Výber ďalších terapií závisí od individuálnych problémov dieťaťa, ale zvyčajne je odporúčaná Aplikovaná behaviorálna analýza (ABA terapia), logopedická intervencia alebo hrová a filiálna terapia.
Diagnostika dospelých osôb
Je možné diagnostikovať autizmus aj v dospelosti?
Okrem výskytu jednotlivých symptómov PAS v detskom veku je potrebné zhodnotiť tiež terajšie ťažkosti, aktuálny fyzický a mentálny stav. Je nutné posúdiť fungovanie v domácom, školskom a pracovnom prostredí v minulosti a v súčasnosti. Do diagnostického procesu je možné zapojiť aj členov rodiny, ktorí posudzovanú osobu dobre poznajú.
Diagnostiku v dospelosti komplikuje skutočnosť, že aktuálne prejavy PAS je ťažké vyhodnotiť vzhľadom na prítomnosť kompenzačných mechanizmov. Samotná podstata PAS môže sťažovať identifikáciu emócii, znižovať schopnosť introspekcie, či sťažovať hodnotenie myšlienok a emócii z dôvodov zhoršenej reciprocity v konverzačnom procese. Prelínanie sa symptómov PAS a iných duševných ochorení môže tiež komplikovať správne odlíšenie PAS, či prípadných pridružených porúch. V rámci diferenciálnej diagnostiky PAS je potrebné zvážiť aj iné neurovývinové ochorenia, psychiatrické ochorenia (napríklad schizofréniu, depresiu, úzkostné ochorenia, obsedantno-kompulzívnu poruchu), neurologické ochorenia (napríklad epilepsiu), ťažkosti s komunikáciou (napríklad problémy s rečou a jazykom, selektívny mutizmus), prípadne zvýšenú alebo zníženú senzorickú citlivosť.
Prečo sa u niekoho uvažuje o autizme až v dospelom veku?
Akými nástrojmi sa diagnostikuje autizmus u dospelých ľudí?
• Adult Asperger Assessment (AAA), ktorý zahŕňa Autism-Spectrum Quotient (AQ) a Empathy Quotient (EQ)
• Autism Diagnostic Interview – Revised (ADI-R)
• Autism Diagnostic Observation – Generic (ADOS-G) – revidovaná verzia Autism Diagnostic Observation – Second Edition (ADOS-2)
• Asperger Syndrome (and high-functioning autism) Diagnostic Interview (ASDI)
• Ritvo Autism Asperger Diagnostic Scale – Revised (RAADS-R)
Pre komplexnejšie posúdenie sa odporúča použiť Diagnostic Interview for Social and Communication Disorders (DISCO), ADOS-2 a ADI-R. Kombinácia ADOS-2 a ADI-R sa považuje za „zlatý štandard“ pri diagnostike PAS, obe škály spoločne poskytujú komplexný obraz o PAS u dospelých. V rámci ADOS-2 vyšetrenia sa pre plynulo hovoriace dospelé osoby využíva modul 4, ktorý má formu rozhovoru.
Aké môžu byť výhody/riziká diagnostiky PAS v dospelosti
Medi možné benefity diagnostika PAS v dospelosti odborníci radia aj:
• diagnóza môže podporiť prispôsobenie sa v škole, v práci, v zdravotnej starostlivosti a iných inštitúciách,
• diagnóza môže byť nápomocná proti šikane,
• môže uľahčiť rozvoj a lepšie pochopiť seba samého
• môže zabezpečiť akési upokojenie tým, že životné skúsenosti človeka sú potvrdené odborníkom,
• umožní zlepšiť kvalitu života spoznaním silných stránok,
• môže pomôcť získať oprávnenie na benefity a služby pre jedincov s PAS,
• môže získať oprávnenie človeka na programy pre ľudí so znevýhodnením, ako sú štipendium alebo stimuly na vhodné pracovné zaradenie.
Samotné stanovenie diagnózy môže priniesť aj určité riziká:
• proces diagnostiky môže byť stresujúci a zdĺhavý,
• človek môže vnímať interakciu s odborníkom negatívne, dehonestujúco či nepríjemne,
• iní ľudia v živote jedinca s PAS nemusia byť k diagnóze chápajúci.
Kde hľadať možnosti diagnostiky a terapií pre dospelé osoby s PAS?
Pri žiadosti o diagnostiku je teda vhodné sa informovať, akú na danom pracovisku majú skúsenosť s dospelými klientmi.
Diagnózu definitívne stanovuj psychiater, v spolupráci s klinickým psychológom a diagnostikom PAS, neurológom a inými odborníkmi.