Ak sa u dieťaťa preukáže potravinová alergia alebo intolerancia, lekár odporučí dieťaťu tzv. eliminačnú diétu, v rámci ktorej sa vylučujú potraviny, ktoré dieťaťu spôsobujú problém (bezlaktózová, bezlepková diéta, ap.).
U detí s PAS sa však často stretávame s podávaním rôznych eliminačných diét bez toho, aby u dieťaťa bola preukázaná alergia alebo intolerancia potravín. Diétny režim zavádza zväčša rodina dieťaťa z vlastnej iniciatívy. Najbežnejšou je diéta s vylúčením lepku a kazeínu (GFCF, gluten-free/casein-free). Medzi ďalšie patrí GAPS diéta s obmedzením sacharidov a priemyselne spracovaných potravín (mäsové výrobky, syry), diéta s obmedzením potravinových aditív, ketogénna diéta a pod.
Uskutočnili sa a naďalej prebiehajú výskumné štúdie, sledujúce účinky diét na behaviorálne prejavy i GI ťažkosti u detí s PAS. Hoci niektoré výsledky naznačujú, že úprava stravy by mohla byť pre niektorých jedincov prínosná, napríklad GFCF alebo bezlepková diéta, doterajšie výsledky nepriniesli dostatočné dôkazy o účinnosti diétnych postupov. Diéty sa tak zaraďujú medzi komplementárne a alternatívne formy intervencií pri PAS, ktorých efektívnosť nie je potvrdená. Ďalším uhlom pohľadu je i bezpečnosť eliminačných diét. Hoci niektoré z diétnych odporúčaní sa dajú vnímať ako racionálne a prospešné (napr. obmedzenie cukru, odporúčanie čerstvo pripravovanej stravy), ochudobňovanie jedálnička o základné potraviny (mliečne výrobky, obilniny, strukoviny a pod.), a to mnohokrát u detí, ktorých strava je už i tak limitovaná ich selektivitou, môže predstavovať nezanedbateľné riziko.
U detí s PAS je sa stretávame aj podávanie doplnkov výživy so zámerom zlepšiť behaviorálne prejavy PAS. Často sa podáva i viacero doplnkov súčasne, bez konzultácie s odborníkom. Je však iba malý počet doplnkov výživy, kde sa benefit preukázal (napr. melatonín pri poruchách spánku, multivitamíny pri selektivite). Podobne, ako v prípade diét, aj pri zaraďovaná doplnkov treba zvážiť ich potenciálne riziká.